Tip na výlet: Dolomity - týždeň plný zážitkov

Dolomity sú na aktívnu dovolenku ako stvorené. Týchto 7 tipov na turistiku a ferraty odporúčame všetkými desiatimi.

Talianske Dolomity sme už mali na našom zozname dlhšiu dobu, no vždy to z nejakého dôvodu nevyšlo. Leto 2022 konečne povedalo Dolomitom áno a my, celí natešení, sme sa nevedeli dočkať na túto aktívnu „dovolenku”, ktorú sme v jej priebehu premenovali skôr na „expedíciu”. Čo všetko si pre nás Dolomity pripravili? Prinášame ti 7 výletov a množstvo nádherných scenérií, o ktoré tu nebola núdza. Pozri si aj video na konci článku a prenes sa s nami do týchto majestátnych hôr.

Hlavne nič nezabudnúť

Balenie a prípravy auta nám zabrali celý jeden deň, keďže náš Roomstrik sa opäť premení na náš domov. Strešný box plný vecí od oblečenia cez kempingovú výbavu až po ferratovú výstroj, vzadu bandasky vody, plné boxy jedla a, samozrejme, matrace, spacáky a vankúše. Na tento „auto life” sme už celkom zvyknutí, takže už poznáme kadejaké vylepšováky a pripravení vyrážame.


Tre Cime di Laveredo

Ešte v deň príchodu sme sa autom vo večerných hodinách vyviezli do nadmorskej výšky 2 330 m, na parkovisko pri chate Rifugio Auronzo. Hneď prvá noc nášho tripu je priamo pod symbolom Dolomitov - Tre Cime, v preklade 3 zuby. Po 12 hodinovej ceste sme už celkom unavení, no nadšenie a očarenie z tých majestátnych hôr je tak silné, že sa ešte za západu Slnka vydávame na krátku prechádzku. Obhliadli sme si okolie a s tmou sa presúvame k milión hviezdičkovému hotelu s najluxusnejším výhľadom, aký sme si len mohli priať. Plní očakávania sa tešíme na nasledujúci deň.

Výhľad z parkoviska pri chate Rifugio Auronzo
S čelovkou na hlave nás najprv čakal prechod dlhými vojenskými tunelmi.
Budíček na druhý deň je na 4:15. Chceme sa vyhnúť davom turistov a stihnúť toho prejsť čo najviac. Väčšina turistov absolvuje klasický okruh okolo Tre Cime, ktorý nie je vôbec náročný a zvládne ho každý. Okolie však toho ponúka omnoho viac a bola by škoda nevyraziť na okolité kopce a nepreskúmať chodníky, ktoré tu dýchajú históriou.

Pohľad na Tre Cime ráno
My sme tu strávili celý deň a absolvovali viaceré ferraty. Nádherný výhľad na majestátne Tre Cime bol z vrchu Torre di Toblin, ktorý počas 1. sv. vojny slúžil Rakúšanom ako dôležitý pozorovací aj palebný bod (hranica medzi Talianskom a Rakúskom kedysi viedla cez Tre Cime). Od chaty Dreizinnen Hüte na túto vežičku vedie ferrata plná rebríkov s názvom delle Scalette (doslova rebríkový chodník) s obtiažnosťou C.

Ferrata na Torre di ToblinVýhľad z Torre di Toblin

Od Dreizinnen Hüte sme sa ďalej vybrali opačným smerom na jednu z najkrajších ferrát - De Luca Innerkofler. S čelovkou na hlave nás najprv čakal prechod dlhými vojenskými tunelmi, ktoré zas počas vojny slúžili Talianom.

Ferrata de Luca Innerkofler
Prechod tunelmi vystriedal výstup až na vrchol Monte Paterno (2 744 m n. m.). Užívame si nádherné výhľady a nevieme sa vynadívať. Hneď prvý deň si Dolomity získali naše srdcia.

Výhľad z Monte Paterno
Počasie sa ale začína zhoršovať,
Nádherný výhľad, ranné farbičky oblohy a to ticho mali silnú atmosféru.
a tak pokračujeme ďalšou zaujímavou historickou zaistenou trasou s názvom Sentierro delle Forcelle. Je to nenáročná, len miestami zaistená trasa (A/B), vedúca cez viaceré lávky okolo vojenských úkrytov. My pridávame do kroku, miestami bežíme, pretože hrmenie sa približuje a búrku tu zažiť nechceme. Nakoniec nás aj tak zastihne lejak, no záchranou sú práve jaskynky, ktoré tu sú na každom kroku. Búrka nakoniec našťastie šla iným smerom, a tak pokračujeme ďalej okruhom okolo hory Crode dei Piani a potom naspäť popri jazierkách Lago dei Piani ku chate Dreizinnen Hüte.


V nohách už máme celkom dosť, no počasie sa umúdrilo, tak prečo to nezavŕšiť prechádzkou okolo Tre Cime? A tak od chaty pokračujeme klasickou okružnou trasou so zastávkou na kávičku na chate Langalm. Po celodennom chodení sa nám tento okruh zdá nekonečný... Cestou ešte pozdravíme kravy a úspešne sa dostávame naspäť na parkovisko k autu.


Noc na tomto parkovisku a 24 hodinové parkovanie pre osobné auto vyšlo na 35 eur a určite to stálo za to. Skoré ráno na tomto mieste malo svoje čaro. Nádherný výhľad, ranné farbičky oblohy a to ticho mali silnú atmosféru. Mali sme obavy, že toto ikonické miesto bude preplnené turistami, ale opak bol pravdou. Drvivá väčšina turistov bola len na klasickom okruhu okolo Tre Cime, kde sa to hemžilo ľuďmi, no akonáhle sme vyšli na okolité štíty a ferraty, turistov bolo oveľa menej a vôbec sme nemali pocit, že to tu je preplnené. Spokojní a unavení sa presúvame na ďalšiu zastávku.

Deň 1: Mapka/GPX - Tre Cime krížom-krážom

Lago di Sorapis

Ďalší deň je počasie premenlivé a volíme radšej nenáročnú turistiku k asi najkrajšiemu jazierku v Dolomitoch. Východiskovým bodom je sedlo Passo Tre Croci neďaleko mestečka Cortina d"Ampezzo. Cesta k jazierku vedie najskôr cez les a postupne sa so stúpajúcimi výškovými metrami otvárajú výhľady. Po asi dvoch hodinách sme vo výške 1 923 m n. m. uprostred hôr a pozorujeme magické azúrové jazierko.


O výhľady nie je núdza a pomedzi špicaté okolité štíty sa každou minútou prelínajú mraky.
Oslnivá tyrkysová farba nás očarila a tak si nájdeme vlastnú skalku pri jazere, kde sa len nemo kocháme pohľadom na jazierko a majestátne trojtisícovky, odrážajúce sa na hladine vody. Je tu celkom dosť turistov, ktorých však po chvíli odradil jemný dážď a tak tu ostávame takmer sami. Vydávame sa na prechádzku okolo jazera a všímame si, ako sa z každej strany mení jeho odtieň tyrkysovej. Pomaly chodníčkom prechádzame trochu vyššie, kde sa nám naskytuje asi najkrajší pohľad na celé lago.


Pár posledných fotiek a ide sa naspäť. Počasie sa zhoršilo a dážď zosinel, tak sa vraciame tou istou cestou na Passo Tre Croci a presúvame sa do ďalšej lokality.

Deň 2: Mapka/GPX - Lago di Sorapiss

Lago di Braies

Ďalšie ráno sa zobúdzame v našom mobilnom domčeku priamo na parkovisku pri jazere Lago di Braies. Počasie je stále dosť premenlivé a tak nevolíme žiadne náročné túry. Lago di Braies je jedno z najkrajších a ľahko dostupných jazier, tým pádom aj turisticky veľmi obľúbené. Noc priamo pri jazere s budíkom o piatej a skorá ranná prechádzka okolo jazera bola skvelým rozhodnutím, keďže o tomto čase tu vládol ešte pokoj a vychutnali sme si to tu bez davov.


Ikonická scenéria je najmä na drevené loďky pri chatke hneď na začiatku, kde je možné za poplatok si loďku aj zapožičať. My namiesto romantickej plavby volíme prechádzku okolo jazera, ktorá nám pomalým tempom trvala približne hodinu.


Lago di Braies sa nachádza vo výške 1 494 m n. m. a je takisto obklopené mohutnými horami, ktorých odraz pozorujeme na hladine. Pozorujeme rozplývajúcu sa hmlu a prechádzame aj okolo kaplnky, ktorá tu pekne zapadá.


Prechádzku zakončíme rannou kávičkou pri jazere a všímame si, ako sa to tu pomaly začína plniť ľuďmi. Ak si chcete toto miesto vychutnať, rozhodne sa oplatí privstať. Nás noc na parkovisku vyšla na 7 eur.

Deň 3: Mapka/GPX - Lago di Braies

Sass Rigais a Seceda

Počasie sa zlepšilo a tak ďalší deň smerujeme viac do výšok. V pláne je výstup ferratou na trojtisícovku - vrch Sass Rigais, ktorý spájame aj s túrou na známu Secedu, nachádzajúcu sa kúsok odtiaľ.

Cestou na Sass Rigais
Aby sme to všetko stihli, úvod si skrátime lanovkou Col Raiser, ktorá nás z mestečka Santa Cristina vyvezie do výšky 2 100 m n. m. Odtiaľ pokračujeme po vlastných, krásnymi zelenými lúkami, kde nám alpské kravičky pózujú na každom kroku. Na každom rázcestí sú drevené tabule, ukazujúce smer ferraty, takže zablúdiť nie je kam a dostávame sa až na rázcestie pod ferratou.

Rázcestie pod Sass Rigais
Odtiaľ je možné na vrchol pokračovať dvoma cestami, my smerujeme vľavo a stúpame chvíľu cikcakmi cez suťovisko. O chvíľu už na skale zbadáme šípku smer Sass Rigais a vidíme zaistenú cestu. Nasadzujeme ferratové sety a ideme teda touto cestou až na vrchol. Ferrata nie je náročná (obtiažnosť B) a až na vrchol zaistené úseky strieda klasický výstup.


O výhľady nie je núdza a pomedzi špicaté okolité štíty sa každou minútou prelínajú mraky. Každú chvíľu to dotvára iný pohľad na toto pohorie s názvom Le Odle. Sass Rigais s výškou 3 025 m n. m. a susediaca Furchetta s rovnakou výškou sú najvyššími vrcholmi tejto skupiny.

Sass Rigais - vrchol
Po zostupe z ferraty nás zastihol dážď, čo nás ale neodrádza a pokračujeme príjemnou cestou popod skalný masív až k Secede. Všade navôkol samá zeleň, pasienky, kravy a autentické drevené chatky. Táto oblasť nám pripomína skôr rakúske Alpy.


Dostávame sa na Secedu (2 519 m n. m.), kde je možné vyviesť sa až hore lanovkou z mesta Ortisei, takže tu môžete očakávať aj celkom nával turistov. My tu vďaka dažďu žiadnu „masovku“ nezažívame, no nemáme ani dokonalý typický výhľad na zubaté štíty - Fermedy, ktoré sú pre toto miesto charakteristické.


Čas je pokročilý a keďže nám posledná lanovka dole ide o piatej, hodíme tempo a už za utíchajúceho dažďa smerujeme naspäť k hornej stanici lanovky Col Raiser, na ktorú máme obojsmerný lístok. Parádny výlet za nami a keďže predpoveď hlási slniečko, vraciame sa do Cortiny d"Ampezo, kde na nás čakajú viaceré výzvy .

Deň 4: Mapka/GPX - Sass Rigais a Seceda

Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro

Jednou z najikonickejších častí Dolomitov sú trojtisícovky Tofany, nachádzajúce sa nad malebným horským mestečkom Cortina d"Ampezzo. Noc sme strávili priamo pod týmito dominantnými horami pri chate Rifugio Angelo Dibona (2 083 m n. m.), odkiaľ za svitania vyrážame. Čaká nás výstup plný ferrát na dominanty Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro a dlhý deň pred nami.

Ráno - začiatok túry
Naše prvé
Top výhľady, top ferrata a k tomu top počasie.
kroky smerujú k horskej chate Rifugio Pomedes, kde začína prvá ferrata dňa - Punta Anna. Obtiažnosť je C/D a na začiatok dala celkom zabrať. Výhľady sú neskutočne krásne a z vrcholu Punta Anna pozorujeme aj majestátny susediaci kopec Tofana di Rozes (ďalšia trojtisícovka z Tofán, ktorú snáď zdoláme niekedy nabudúce).


Pohľad na Tofanu di Rozes
Prvý úsek je za nami a napájame sa na ferratu Gianni Aglio s obtiažnosťou D. Dominuje tu skalná veža Torre Aglio, na ktorú je takisto možné vystúpiť náročnejším úsekom cez kolmú stenu. Výhľady z veže sú ohromujúce, ale to z celej ferraty a, vlastne, počas celej túry nevieme, kam sa skôr pozerať. Z Torre Aglio sa musíme trošku naspäť vrátiť, čo je už obtiažnejšie, ako výstup na ňu. Zdolávame to a pokračujeme ďalej.

Pohľad na Torre AglioFerrata Giani Aglio

Nasleduje séria exponovaných úsekov - kolmé traverzy, skalná brána, skalné okno, rôzne výšvihy a rebríky. Pestrosť tejto ferraty a zdolávanie jednotlivých úsekov v tejto výške a s týmito výhľadmi je proste „wau”.


Na poludnie sa dostávame na najvyšší vrchol Tofán - Tofana di Mezzo (3 244 m n. m.). Sme poriadne zničení a vysilení, ale ešte viac ohromení a nadšení. Top výhľady, top ferrata a k tomu top počasie. Čo viac si priať.


Na vrchol sa dá dostať aj lanovkou, kde je to trochu zhustené turistami. Keď vidíme hrebeň a celú cestu, ktorá nás dnes ešte čaká, chvíľu zvažujeme, či sa lanovkou nezvezieme dole. Ďalšia trojtisícovka je však na dosah a bol by hriech nepokračovať ďalej. Pozorujeme ešte ďalekosiahle výhľady a vďaka dobrej viditeľnosti vidíme známe vrchy - Tre Cime, Grossglockner, Marmolada, …

Toffana di Mezzo - stanica lanovkyPohľad na Tofanu di Dentro

Bol to boj, ale s pomocou paličiek to zvládame.
Naberáme druhý dych a pokračujeme. Najnáročnejšia časť túry je už za nami a na Tofana di Dentro (3 238 m n. m.) nás dovedie jednoduchšia béčková ferrata Lamon. Na vrchole sa už dlho nezdržujeme a ďalej zostupujeme ferratou Formenton. Najprv dlhý nepríjemný zostup suťoviskom a následne pár zaistených úsekov. Tu nemáme pocit, že ide o ferratu a táto časť bola už menej atraktívna. Následne sa stáčame doprava a traverzujeme popod Tofany až k medzistanici lanovky Rifugio Ra Valles.

Pliesko pod Tofana di Dentro
Už máme dosť, no nezastavujeme a smerujeme ďalej. Ferratové sety sme dali dole, no prekvapila nás ešte jedna ferrata - Sentiero Olivieri, ktorou sme sa dostali k chate Rifugio Pomedes, kde sme ráno začínali prvú ferratu. Tu nám perfektne padlo čapované pivko na terase s parádnym výhľadom.

Cesta na Rifugio Pomedes
Naspäť k Rifugio Angelo Dibona to už zbehlo a zmordovaní, ale spokojní, ľaháme do auta.

Deň 5: Mapka/GPX - Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro

Ferrata Ivano Dibona

Nasledujúci deň máme namierené na ďalší dominantný masív Dolomitov - Cristallo, ktorý sa nachádza severovýchodne od Cortiny d"Ampezzo. Hrebeňom Cristallo viedla počas 1. sv. vojny aj vojenská zaistená cesta. Dnes sa tu nachádza historická Ferrata Ivano Dibona s dĺžkou vyše 10 km. Ide o dlhú a časovo náročnú túru, keďže samotný prístup k ferrate je pomerne zdĺhavý a peši zaberie cca 3 hodiny. Ferrata začína až vysoko na hrebeni hôr v sedle Forcella Staunies v nadmorskej výške 2 906 m.


Dočítali sme sa, že sa tu dá dostať aj dvoma lanovkami, a to najprv lanovkou Rio Gere - Son Forca, na ktorú sa následne napája druhá lanovka Val Grande - Forcella Staunies. Rozhodli sme sa prvú časť prejsť pešo a druhú lanovkou.

Vyrážame od parkoviska pri dolnej stanici lanovky Rio Gere, odkiaľ vystúpame ku chate Rifugio Son Forca. Tu zisťujeme, že druhá lanovka, smerujúca vyššie, už pár rokov zrejme nie je v prevádzke, a tak nám neostáva nič iné, ako ísť po vlastných. Keď vidíme to obrovské strmé suťovisko, miestami zvažujeme, či to je vôbec dobrý nápad. Vidíme však vyšliapané cik-caky a takisto pár mordujúcich sa turistov, stúpajúcich do sedla. Ide sa na to. Bol to boj, ale s pomocou paličiek to zvládame. Bez nich by to bolo oveľa väčšie trápenie.


Zo sedla Forcella Staunies sa dá pokračovať hrebeňom oboma smermi - východne ferratou Marino Biancho na vrchol Cristallo di Mezzo a západne ferratou Ivano Dibona. My si nasadzujeme ferratové sety a vydávame sa západne po stopách 1. sv. vojny. Hneď na začiatku prechádzame cez lanový most, známy najmä vďaka filmu Cliffhanger, ktorý tu natáčali.


Ferrata nie je vôbec náročná a veľa častí nie je ani zaistených. Náročná je skôr dĺžka ferraty. Striedavo stúpame a klesáme cez jednotlivé vrcholy hrebeňa, prechádzame cez viaceré lávky a okolo vojenských základní. Výhľady sa nám spoza mrakov otvárajú a znova zatvárajú, čo dotvára atmosféru.


Najzaujímavejšiu časť ferraty máme za sebou, hrebeňom postupne klesáme nižšie, prechádzame cez sedlo Padeon a za ním už schádzame suťoviskom do údolia Val de Padeon. Následne už len traverzujeme naspäť k chate Rifugio Son Forca, odkiaľ zostupujeme rovnakou cestou dole k autu. Večer sa ešte presúvame k najvyššej hore Dolomitov, k Marmolade, s výškou 3 343 m n. m., kde trávime poslednú noc v Dolomitoch.

Deň 6: Mapka/GPX - Ferrata Ivano Dibona

Ferrata delle Trincee

Zobúdzame sa pri jazere Lago di Fedaia a počasie naznačuje, že to bude perfektný posledný deň. Dnešná cesta povedie ferratou delle Trincee, nachádzajúcou sa na opačnej strane jazera, ako Marmolada.

Výhľad na Lago di Fedaia a Marmoladu
Je to už také tradičné ráno, kedy stúpame úvodné výškové metre k začiatku ferraty. Dostávame sa k chate Rifugio Luigi Gorza, kde nás smerovník navedie k začiatku zaistenej cesty. Ferrata je v obtiažnosti D a hneď úvod je najnáročnejší úsek, vedúci výšvihom cez zvislú stenu. Ďalej sa náročnosť zmierňuje a žiadne déčka nás už nečakajú. Celý čas máme majestátnu Marmoladu ako na dlani a výhľady sú veľkolepé. Na topiaci sa ľadovec Marmolady je žiaľ smutný pohľad.


Dostávame sa k fotogenickému vrchu Mesola (2 727 m n. m.), na ktorý sa dá takisto ferratou vyjsť. Driapeme sa teda stupačkami kolmo hore, na túto skalnú vežu.

Výhľad z MesolyMesola

Technickejšiu časť ferraty máme za sebou. Druhá časť je jednoduchšia, má nádych histórie, a vedie cez 2 tunely. Prvý je kratší s dĺžkou 19 m. Ten druhý má až 300 m a jeho uličky sa rozvetvujú.


Záver ferraty je pri útulni Bivacco Bontadini, odkiaľ sa dá ešte vyjsť na vrch Mesolina. Krátkym výstupom sa dostávame aj na tento vrchol a po chvíli sa vydávame na cestu dole.

Bivacco Bontadini - záver ferratyMesolina

Traverzujeme zostupovkou popod hrebeň a prichádzame do sedla Fedaia, kde parkujeme. Ferrata delle Trincee je rozhodne jedna z najkrajších a najdobrodružných ferrát. S dnešným počasím to bola perfektná rozlúčka s Dolomitmi.

Deň 7: Mapka/GPX - Ferrata delle Trincee

Dobrodružstvo nekončí

Náš trip ale nekončí a smerujeme do Rakúska, kde nás čaká ďalšia dávka adrenalínu. Jednou zo zastávok je aj Intersport Klettersteig - ferrata na vrch Donnerkogel v pohorí Dachstein, ktorú sme takisto zdokumentovali.

Dolomity si nás získali a tieto hory sme rozhodne nenavštívili naposledy. Veríme, že Roomstrik to ešte potiahne a vyrazíme za ďalšími dobrodružstvami. Ak nie, vyrazíme aj bez neho .


Ak sa ti video páčilo, sleduj náš YouTube kanál MTHIKER a nezabudni nás podporiť svojím odberom.
report_problem Našel (našla) jsi v textu chybu?
VeronikaJanosova 
clear
Proč se Ti článek nelíbí?
Odeslat zpětnou vazbu
Formulář se odesílá

Komentáře

Momentálně se tu nenacházejí žádné komentáře

Abys viděl(a) celou diskusi, musíš být přihlášený/á.
Formulář se odesílá
Přidej komentář
Formulář se odesílá

Podobné články

Dolomity - 5 tipů na výlety

Dolomity - 5 tipů na výlety

Ferraty, turistika a trailový běh v nádherném prostředí italských velehor. Co si pro nás připravily Dolomity letos?
Video: Ferraty Zobor - prvé ferraty na západnom Slovensku

Video: Ferraty Zobor - prvé ferraty na západnom Slovensku

Septembrová novinka v Nitre prináša kúsok adrenalínu aj na západnom Slovensku. Už človek nemusí cez polovicu Slovenska, aby okúsil tento krásny športový zážitok. Poďme sa prostredníctvom videa pozrieť, ako to tam vyzerá.
Tip na výlet: Alpy na dosah ruky pro začátečníky - Schneeberg

Tip na výlet: Alpy na dosah ruky pro začátečníky - Schneeberg

Jak zažít alpskou idylku s přespáním nad 2000 m.n.m a přitom vzdálenou 3 hodiny autem, to vše za dostupnou cenu? To nabízí pohoří Schneeberg v Dolním Rakousku.
keyboard_arrow_up